Izo Daniš – Moja cesta

Moment, keď som si povedal…dosť !

Cesta, ktorú som doteraz prešiel bola plná emócií, víťazstiev, pádov, odriekania, frustrácie i šťastia. Snažím sa utriediť si svoje myšlienky a preto píšem. Nie som z tých, ktorý zdieľa svoje súkromie prostredníctvom sociálnych sietí, ale tentoraz je to spôsob ako povedať /takto verejne/, zopár ľuďom …Ďakujem.

Všetko práve začalo sociálnou sieťou. Bol začiatok leta 2014 a návrat z VB bol už nevyhnutný. Bol som konečne doma. Mám úžasných rodičov a súrodencov, ktorí ma vždy podržali a podporovali vo všetkom čo som robil. /Ďakujem/. ..Moja sestra ma jedného dňa vyfotila s našim psom ako sa hráme. Bez varovania to hodila na sociálnu sieť…a bolo.

Po určitej dobe som sa dostal na sociálnu sieť i ja. Po kliknutí na vlastný profil som sa zhrozil. Oblial ma studený pot. Z obrazovky na mňa hľadel cudzí, neupravený, tučný chlap. Nespoznával som ho. Odvrátil som tvár a rýchlo opustil sociálnu sieť, dúfajúc, že sa už nevráti. Dlhé hodiny som o ňom premýšľal. Bol to šok.

Toto bol moment, keď mi bolo nastavené zrkadlo, ktoré klamalo. Muselo!!! Veď toto nemôžem byť ja, či?

Mišo Lakatoš a kettlebell…

Po spracovaní prvotného šoku som sa rozhodol. Musí prísť zmena. Nie zajtra….dnes! Plný entuziazmu a laických vedomostí som sa bezhlavo vrhol do cvičenia a hladovky. Bolo to hrozné. Nefungovalo to. Bol som čoraz slabší a ako môj tato zvykne vravieť…“ako čierna diera“. Potreboval som naštartovať, nájsť niečo nové a spoznať ľudí, ktorí vedia čo robiť.

Vtedy som kontaktoval Michala Lakatoša. /ďalej len Mišo/.  Mišo pracoval v Patriot Gyme vo Vranove /momentálne RadyActive Košice/, bol osobným trénerom a viac menej najznámejšia tvár naokolo v oblasti osobných tréningov. Po prvom stretnutí prišla dohoda a začalo sa.

Mišo mi predstavil kettlebell. WTF?!
Mišo sa venoval niečomu, čo sa vymykalo bežnej predstave o gyme. Po niekoľko týždňovom mobilizačnom cvičení a učení sa ako funguje chrbtica, sme sa konečne /…netrpezlivec…/ dostali ku kettlebellom.   Po predstavení swingu a TGU, som sa chcel v momente na päte otočiť a ujsť. Toto nebude môj šálok kávy, pomyslel som si. Po prvé, prišlo mi to smiešne hompáľať sa s nejakou guľou medzi nohami a po druhé TGU bolo pre mňa neriešiteľným rébusom. Swing síce vyzeral ľahko, no Mišove neustále poznámky…nehrb sa, nohy, hip hinge…boli ako trenie nechtami o tabuľu. TGU som nenávidel.

Slabá disciplína, netrpezlivosť a opätovné zlyhanie.

Správny swing bol pre mňa malým víťazstvom a prvou lastovičkou v novom cvičení. TGU som neznášal čoraz viac. Síce som poznal celý proces ako preniesť váhu z pozície do pozície, ale ten pohyb bol pre mňa nepríjemný a tak som TGU na moje vlastné odporúčanie vysadil z tréningového procesu. /keby som ja blbec vedel…/. Mišo so zlatou trpezlivosťou usmerňoval moje tréningy , radil, motivoval…jednoducho profesionál do špiku kosti. Mišo…ďakujeeem!

Teraz by mala nastať fáza, kde by sa mala objaviť ešte väčšia chuť do cvičenia.
Ja…som to vzdal!!! Znova.

Po čoraz zriedkavejšom navštevovaní gymu, som sa pomaly, ale isto dostával do svojej „komfortnej formy“. Nasledujúcich 7 mesiacov som v gyme nebol ani raz. Počiatočný entuziazmus vyprchal tak rýchlo ako sa objavil a tréningy stratili prioritu. Obliekol som si kabát popretkávaný rozličnými výhovorkami a vrátil sa do „normálneho života“. Znova som si porozumel s tým neupraveným, tučným chlapom, lež už nebol cudzí.
Bol som to ja.

Skromný návrat, rešpekt a kamarátstvo.

Po sedem mesačnej pauze som sa s malou dušičkou objavil opäť v gyme. Už som nebol plný sebavedomých vyhlásení a pustých slov. Prišiel som skromne v tichosti a s trochou hanby, ktorá tlačila môj pohľad neuveriteľnou gravitáciou k zemi. Nevedel som ako sa pozrieť Mišovi do očí. Sklamal som ho???
Sklamal som len sám seba. S veľkým sebazaprením som začal znova, deň po dni. Mišo sa ukázal ako chlap na správnom mieste /jednoducho kamarát/. Keďže som už vďaka nemu ako tak ovládal swing i TGU, tak som jeho pomoc nevyhľadal/ element hanby stále fungoval/, ale on kedykoľvek mal možnosť bol pri mne a neustále naprával moje opakujúce sa chyby. Jednoducho mu to nebolo jedno.
Kamarátstvo sa medzi nami prehlbovalo /kávičky, hodiny angličtiny…/.

Vtedy som stretol ďalšieho úžasného človeka. Rada Cerulu. Padli sme si do rany a začali spoločné tréningy. Bolo to úplne iné ako keď človek cvičí sám. Rado po určitej dobe, musel tréningy vynechávať, lebo sa mu rozrástla rodinka a povinnosti otca, už dvojnásobného, si vzal za svoje v plnej výške svojho voľného času. Znova som upustil od tréningov a „oddýchol som si na celý mesiac“.

Rok bez vynechaného tréningu a najlepší sparring partner.

12. september 2016…asi prvý tréning na ktorý si pamätám presne, lebo odvtedy som nevynechal ani jeden.
Môj tréning sa skladal do veľkej miery len zo swingov a TGU . Moja pracovná váha kettlebellu bola 24 kg a to na celých 5 mesiacov! Teraz ani sám neviem povedať, prečo som nevyskúšal ťažšie váhy, ale jediné čo mi napadne je že, nebolo prečo…. Cvičil som 3 krát týždenne a stravu a telesnú váhu som riešil z času načas. Prioritou bolo zdokonaliť swing a TGU. Swingy boli prvé, ktoré som zdokonalil a čuduj sa svete zamiloval som sa do TGU…áno do toho cviku, ktorý som predtým nenávidel.

Na každom jednom tréningu po dobu 5 mesiacov som robil TGU v obrovskom objeme, samozrejme pri snahe nezabudnúť na samotnú kvalitu cviku. 24 kg kettlebell mi to vlastne umožnil, hoci na začiatku som s ním neuveriteľne zápasil. Mišo mi neskôr vravel, že za svojimi výkonmi mám hľadať obdobie kde som tú silu trpezlivo budoval. Mal pravdu.
Gym sa stal mojou vášňou, na každý tréning som sa tešil. Cvičil som so zanietením, trpezlivo, ale stále viac živelnejšie. Už ma nebolo treba ťahať do gymu, skôr som sa stal tým, ktorého bolo treba brzdiť.
Vtedy som sa dopočul o podobnom „šialencovi“ …bola to baba…
Maja Zbojanová.

When somebody is just as crazy as you are…

Tréningy pokračovali ako zvyčajne, boli súčasťou môjho týždenného cyklu, len tá telesná váha akosi stagnovala, už dosť dlhú dobu a vedel som, že určite niečo musí ísť dole. Pri jednom z tréningov mi Mišo začal rozprávať o žene, ktorá silovo dávala také váhy, pri ktorých som sa len žiarlivo usmieval.

Vtedy sa začalo ozývať mužské ego.
Boli to práve jej výkony, ktoré ma po dlhých mesiacoch motivovali zistiť, či mám silu. Mišove sebavedomé poznámky, že na to mám, mi dodali odvahu a ….bammm…adrenalín začal pumpovať. Nikdy by som ani len netušil, že môžem mať takpovediac: silu.

Maju som vôbec nepoznal, ani nevidel, ale vedel som si predstaviť tú „borku“, ktorá sa skrýva za takými výkonmi. Na moje prekvapenie, bola to vyšportovaná, štíhla, mladá žena. Mala neuveriteľnú disciplínu a každý tréning bol pre ňu potešením. Niekoľko krát sme spolu hodili kratučký tréning, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že raz to bude sparring partner v cvičení. Veď to bola baba!

Tréningy s Majou a Mišove rady = úspech je len otázkou času.

Po určitej dobe Mišo prišiel s novým tréningovým plánom, ktorý sa mi zapáčil ihneď. Bolo to náročné, ale s výzvami som už problém nemal. Pustil som sa do nich s vervou a cvičil som ako keby nemal byť zajtrajšok. No telo si vypýtalo svoju daň a na chvíľočku vyplo.

Vtedy sme sa prvý krát dohodli s Majou, že skúsime spoločné tréningy.
Bol som veľmi rád, že po čase budem mať s kým cvičiť, ale predsa tam boli pochybnosti, či tréning so ženou bude to pravé na môj rozbehnutý cyklus. Maja ma vyviedla z omylu hneď v prvý týždeň a začali sa tréningy 4 krát do týždňa.
Začali sme konečne riešiť i stravu a výsledky prichádzali z týždňa na týždeň. Počas troch mesiacov sme prešli obaja sériou dní plných emócií…/tvrdé tréningy…úprava stravy atď./ Ale vzájomná motivácia a nefalšovaná radosť z úspechu toho druhého boli hnacou silou. A nikdy nechýbala sranda.

Od Maji som sa strašne veľa naučil a za jej pomoci som spravil pokrok, aký som dovtedy nemal šancu dosiahnuť. Maja je úžasný človek s nefalšovaným zmyslom pre humor a veľkým srdcom….Majuš…jedno veľké Merci.
Momentálne stále cvičíme spolu a Mišo je tým u ktorého vždy hľadáme radu. Mišo je aj tým, ktorého tešia naše výsledky /hoci nám to také zvláštne nepríde/ a od času ich niekde zverejní alebo natočí krátke video. Je to úžasné, keď vaše výsledky môžu motivovať niekoho iného.
Napriek všetkým zlyhaniam som konečne na ceste z ktorej nechcem zísť…smer je jasný…cieľ záhadou.

Izo Daniš

Výkony:

– 18kg za ostatný rok (celkom -30kg) (aktuálna BW 77kg)
TGU max 56kg (72,7% BW)
TGU bottom up 32kg (62,3% BW)
Trap bar 254kg