Mária Mužíková stále bližšie k svojmu cieľu

Majka ma kontaktovala v novembri 2013 s cieľom zmeniť vo svojom životnom štýle to, čo je potrebné, aby čo najviac pozitívne ovplyvnila svoje zdravie a v neposlednom rade aj dosiahla cieľ v podobe vysnívanej postavy.

Výzva sa objavila hneď po prvých vetách. Nešlo o samotnú redukciu tuku, zlepšenie kondície či v rámci možností celkového zlepšenie stavu jej organizmu. Išlo o aktuálny zdravotný stav asi mesiac po ožarovaní. Čítal som odhodlanie v očiach, no to zvykne byť na začiatku u každého. Toto odhodlanie však nebola žiadna „rýchlokvasná“ motivácia. Majka bola nielen odhodlaná, ale aj disciplinovaná. Ako to už býva u ľudí, ktorí nemajú vždy na ružiach ustlané, výhovorky nám nespomaľovali priebeh zmeny, naopak často bolo potrebné tlmiť prílišnú snahu v tréningu. Dnes často a oprávnene používané slovné spojenie „Menej je viac“ bolo aj tu miestami aktuálne.

Začiatok zmeny (úprava stravy, tréning…)

Neodmysliteľnou súčasťou zmeny bola úprava stravy a nastavenie prvej fázy primeraného pohybu. Organizmus bol po ožarovaní oslabený, a tak sme samozrejme nenasadili žiadnu „zbraň“ v podobe intervalového tréningu, ani iného tréningu podobného kalibru, keďže v tomto štádiu by to naozaj nebolo rozumné rozhodnutie. Začali sme prirodzenou, jednoduchou zrýchlenou chôdzou pri sledovaní tepovej frekvencie, kombinovanou ľahším posilňovaním celého tela.

„Ideálne podmienky“

Poznáme to klasické „U mňa to takto nepôjde“, „Ja to mám ťažšie ako ostatní“, „Ja nemám prácu“, „Ja mám veľa práce“, „Ja som na materskej“, „Keby som bola ja na materskej, to by bolo iné“, „Ja robím na zmeny“, „Keby som ja mohol robiť na zmeny, tak by to bolo iné“ a ďalšie blá, blá, blá. Výhovorky. Niekedy objektívne dôvody, inokedy zase vymyslené za účelom ospravedlnenia si neúčasti či slabej disciplíny. Či už sú objektívne alebo vymyslené, nikdy nás neposunú k cieľu, ktorý sme si stanovili.

Čakanie na ideálne podmienky prinesie jediný výsledok: Zhoršenie existujúceho stavu, frustráciu, zníženie sebavedomia, naša „špirála“ sa začne točiť nesprávnym smerom a vo víre nás sťahuje stále viac nadol, ďaleko od nášho cieľa. Je to podobné, ako keď chceme prestať fajčiť, no pri prvom probléme si „musíme“ zapáliť. Veď máme problém, to „musí“ každý pochopiť.

Blbosť!!! Každému je to jedno! Ty si si práve pod sebou podpílil konár, po ktorom si sa začal štverať z bahna závislosti. Ostatným je to jedno. Keď s tým chceš naozaj skoncovať, priprav sa na každú situáciu. Nečakaj, že od dnes už nebudeš mať problémy. Problémy určite prídu. Budú menšie, aj tie väčšie. A Ty ich dokážeš zvládnuť aj bez cigarety. Nájdi si iný spôsob, inú „barličku“, choď si zabehať, vyčisti si hlavu tréningom (nepoznám nič lepšie a účinnejšie). Iba takto to dotiahneš do konca. To isté platí o zmene životného štýlu. Koľkokrát si to už skúšal? Koľkokrát Ťa stiahla z cesty nejaká lacná výhovorka? Kedy to stálo za to?

Majka má rakovinu štítnej žľazy, komplikované možnosti redukcie tuku, pracuje na smeny, čo sťažuje kvalitnú regeneráciu, čo zase komplikuje udržanie aktívnej svalovej hmoty (jediný reálny spaľovač tukov), počas roka musí absolvovať ožarovanie, čo jej okrem „rozhádzania“ organizmu vezme niekoľko týždňov plnohodnotnej práce na svojej zmene a vráti niekoľko krokov späť z už dosiahnutej méty. Napriek tomu vždy vstane, nenarieka a nevymýšľa kreatívne výhovorky. Jednoducho sa zodvihne, pokračuje a teší sa z cesty, po ktorej ide. A to ju robí silnejšou a jej špirála ju vynáša smerom k jej cieľu. Že to má ťažšie? To nikoho nezaujíma.

Kto z vás pozná hodnotu času a nesmierneho úsilia, ktoré musel napr. taký cyklista Sagan, tenistka Cibulková, či triatlonista Varga vynaložiť, aby stáli na stupni víťazov? Tlieskame im, tešíme sa s nimi a nikomu nenapadne pýtať sa ich prečo až teraz, prečo nie o rok skôr, nikto sa nepýta koľko úsilia to stálo, hlavné je, že sú tam, že to dosiahli. Oni si z tej cesty urobili kus cieľa, kus svojho života a radosť, nie povinnosť. Aj vtedy, keď vstávali skôr ako ostatní a išli spať unavení po náročných tréningoch alebo keď si ostatní užívali voľno a oni museli trénovať, mali pred očami svoj cieľ, a preto to boli ochotní všetko podstúpiť. Radi sa stotožňujeme s týmito hrdinami, radi im „like-ujeme“ fotky, či „zdieľame“ ich príspevky na našich profiloch na facebooku, alebo nosíme ich tričká, aby sme aspoň takto prežili kúsok ich úspechu. Kto z nás by si rád neužil ten neuveriteľný pocit z víťazstva, tú pozornosť celého sveta. No už menej nadšene sa stotožňujeme s námahou a odriekaním, ktorými za svoje úspechy museli zaplatiť.

Boli by sme ochotní vymeniť si naše voľné dni s ich tvrdým tréningovým režimom, naše uvoľnené stravovanie s ich prísnym stravovacím režimom? V skutočnosti nepotrebujeme pre dosiahnutie svojich cieľov obetovať ani polovicu z ich úsilia, aj tak však často nie sme ochotní bojovať za svoj sen dlhšie ako pár týždňov, aj to iba dovtedy, kým sa nám na ceste neobjaví prvá malá prekážka. A my sme už natoľko pohodlní, že aj z tejto malej prekážky sme schopní vytvoriť si neprekonateľnú bariéru. Aký stupeň dôležitosti by sme asi pridelili našim aktuálnym prekážkam a problémom, keby nám dnes diagnostikovali rakovinu…? Znamenalo by to koniec našich plánov a cieľov? Alebo by sme naopak v sebe našli skrytú neskutočnú silu, ktorá v nás niekde hlboko driemala iba „vďaka“ obyčajnej pohodlnosti…?

Prvé méty…

Na začiatku bola dohoda. Dodržíš do bodky na čom sa dohodneme, dodržíš stravu, budeš ma bombardovať otázkami, budeš všetko konzultovať a v neposlednom rade budeme pravidelne kontrolovať výsledky na našom diagnostickom prístroji, aby sme sa vyhli dohadom, subjektívnym pocitom a výhovorkám.

Prvé kontrolné meranie nám ukázalo po cca mesiaci úbytok čistého tuku o -2,3kg, čo je pri veľmi opatrnom nábehu na úpravu stravy a ľahký pohyb, slušný výsledok a hlavne stále v norme zdravého chudnutia. Index WHR (pomer pásu k bokom) ukázal tiež pozitívny výsledok z 0,94 na 0,91. Percento tuku v tele nám zišlo z 36,2% na 35,4%. Veľmi dobrý výsledok sa ukázal aj na tzv. viscerálnom tuku (útrobný tuk), ktorý je nebezpečnejší ako ten podkožný. Tam došlo k úbytku o rovných 15cm2. Po zhodnotení výsledkov a konzultácii, kde sme prehodnotili všetky pozitívne aj negatívne kroky z meraného obdobia, sme sa rozbehli do ďalšieho „kola“.

Nasledovalo znova obdobie snaženia, pochybení, krokov späť, a opätovného vstávania z pádov, boja so starými návykmi, s pohodlnosťou. Výsledky kontrolných meraní však zostávali väčšinou v pozitívnom svetle, takže Majka tie pády zvyčajne ustála a vykompenzovala následným záberom vďaka svojej bojovnosti. A tak sme zaznamenali ďalší úbytok tuku o -2,4kg (-2,7%), úbytok viscerálneho tuku o ďalších, takmer 8 cm2 a vylepšil sa znova aj pomer pásu k bokom z 0,91 na 0,89. Postupovali sme stále opatrne, po malých krokoch, no trpezlivosť prinášala postupný posun smerom k cieľu.

Kettlebell Swing – „tukožrútska mašina budujúca atlétov“

Prvotná príprava, tréning základných cvikov, pomalé, postupné zvyšovanie aeróbnej záťaže nás posunulo vpred nielen výsledkami v redukcii tukov, ale aj kondične. Stále však bola pre nás jediným hlavným spaľovačom tukov a nástrojom na zlepšovanie kondície „obyčajná“, prirodzená chôdza s výraznou podporou budovania svalovej hmoty za pomoci základných cvikov pri silovom tréningu. Nadišiel čas nasadiť ťažší kaliber.

Kettlebell Swing. „Kráľ cvikov“. Cvik, ktorý nazývajú svetoví odborníci na silový a kondičný tréning „tukožrútskou mašinou budujúcich atlétov“, cvik, s ktorým je možné pri zmysluplnom a pravidelnom tréningu na ploche 1 m2 zvýšiť hodnotu VO2max, cvik s prehabilitačným a rehabilitačným pôsobením na chrbticu (za predpokladu striktného dodržania správnej techniky, čo je dnes celkom problém, ako tak občas sledujem tie prevedenia „swingu“ odpozerané z rôznych zdrojov na internete). Nastali nekonečné tréningy s neustále sa opakujúcimi drilmi, nekompromisný postoj k technike. Postupne sme odstraňovali chyby a chybičky, Majka miestami strácala trpezlivosť a ja som si nebol istý či s cvikom, alebo so mnou 😀

Keď sa nám podarilo odstrániť jednu chybičku, objavila sa druhá, odstránili sme aj tú, vyplávala na povrch ďalšia. Aj keď pomaly, stále sme sa posúvali bližšie k tej správnej technike, a teda aj k neskutočnému efektu z tohto jedinečného cviku. Nakoniec Majka vďaka ťažko skúšanej trpezlivosti zvládla ketllebell swing na jednotku a my sme ho mohli zaradiť do programu. Bolo to akoby sme preradili z prvého rýchlostného stupňa rovno na štvrtý. Ako sa neskôr ukázalo, Majke sa vďaka niekoľkým mesiacom krátkych swingových tréningov, ktoré nepresahovali 15-20 minút, okrem iného, výrazne zlepšila kondícia.

Ďalšie výsledky – viditeľné zmeny

Pri našej ceste za cieľom sme sa samozrejme nevyhli ani komplikáciám v podobe choroby, čo nás dostalo späť o cca dva týždne, problémom s regeneráciou po nočných pracovných zmenách či bežným prehreškom v životospráve. Áno, nič nejde bez komplikácií, a tak ako som to už vyššie popísal, ak sa človek nenaučí pokračovať aj počas obdobia komplikácií a problémov, hoci aj v krízovom režime, nikdy nedosiahne dlhodobý úspech či trvalejší výsledok. Škola, práca, skúškové obdobie, problémy, cez to všetko je možné pokračovať na ceste za svojim cieľom. Možno v tej chvíli nepôjde o šprint, možno pôjdete len poklusom, či pomalou chôdzou, ale to všetko je stále lepšie ako stagnácia, či skôr cúvanie späť. Ťažké obdobia prejdú a my tak môžeme zaradiť vyššiu rýchlosť napr. z trojky do štvorky a nie sa neustále rozbiehať na jednotke a následne brzdiť a znova rozbiehať.

Neustále začiatky „od nuly“ prinášajú postupné zvyšovanie frustrácie z nedosiahnutých výsledkov, zlosť na celý svet (aj keď ten za to nemôže) a na základe toho prirodzené znižovanie sebavedomia. Majka sa prehrýzla aj cez tieto komplikácie a ďalšie výsledky i napriek kolísaniu skončili opäť pozitívne. V tomto období už to bolo na nej aj vidieť. Prelom nastal tiež v oblasti viscerálneho tuku, kde sme sa postupným úbytkom o rovných -31,8 cm2 tohto nebezpečného tuku konečne dostali pod kritickú hranicu. Toto všetko zvládala Majka aj vďaka silnej podpore manžela Adama, ktorý sa k nej pridal a sám dosiahol veľmi zaujímavé výsledky. Kto vie, možno raz napíšem aj o jeho ceste k zmene. 😉

Výsledky lekárskeho vyšetrenia: Majka vs rakovina 1:0

Aktuálne sa nachádzame pár týždňov pred plánovaným ožarovaním. Výrazne sme znížili záťaž, swing sme stiahli najskôr na jeden tréning týždenne, teraz sme ho už vysadili úplne, zostali sme pri striedavom behu s chôdzou a dostávame sa k úplnej regenerácii, aby bol organizmus oddýchnutý a pripravený zvládnuť náročný proces ožarovania.

Aká je teda naša aktuálna bilancia? Po „rozhádzaných“ výsledkoch na začiatku nášho procesu zmeny, sú aktuálne výsledky vyšetrení na krvný obraz, biochémiu, pečeňové testy v norme. Majke sa upravil aj krvný tlak z vyššieho na normálny a pulz rovnako z vyššieho na normálny. Obvod pásu sme stiahli o -27 cm, obvod bokov o -13 cm, obvod hrude o -24 cm a obvod stehien o rovných -10 cm.

Nie sme ešte v cieli, sme naďalej v procese, aj keď nás zabrzdí ožarovanie, Majka sa nevzdáva, nevyhovára, a nesťažuje, pretože vie, že to jej očakávaný a vytúžený výsledok neprinesie. Nie, nevyliečili sme rakovinu cvičením. To ani nebol náš cieľ. Netušíme ako zareaguje jej organizmus na ďalšiu liečbu. No pripravili sme ho maximálne, ako sme mohli. Je zdravý, silný a v kondícii lepšej ako kedykoľvek pred tým. Ak sa aj rakovina rozhodla držať „zubami, nechtami“, bude to mať ťažké, ťažšie ako pri ostatnom ožarovaní. Ide totiž do súboja s podstatne pripravenejším a silnejším súperom ako pred tým.